Ilustračné foto: Ľudovít Fulla/webumenia
Po obnovení štátnej samostatnosti Slovenskej republiky v roku 1993 vystúpila do popredia aj otázka postavenia Matice slovenskej v spoločnosti. Matica slovenská mala totiž potenciál zaujať dominantné postavenie v tzv. treťom sektore.
Vedenie, na čele s Jozefom Markušom, však fatálne podcenilo otázku nového programu Matice slovenskej a zotrvávalo na starých formách a metódach práce. Matici slovenskej nenávratne ušiel tento vlak.
Naviac, jej činnosť sa čím ďalej tým viac spájala s politikou a politikárčením. Toto bola síce prostoduchá a najmä efektívna cesta, ako dostať Maticu slovenskú do centra pozornosti. A pritom si nárokovať na nové a nové finančné zdroje zo štátneho rozpočtu.
Z dlhodobého hľadiska, ako sme toho svedkami v súčasnosti, to bolo veľmi krátkozraké a predovšetkým nezodpovedné. Prognostik na čele Matice zlyhal vo svojej profesii a zlyhal, žiaľ, aj ako ekonóm. Neografia a.s. nestala sa stabilizujúcim faktorom a nezabezpečila Matici finančnú nezávislosť na štáte.
Naviac, ťažiskom činnosti Matice slovenskej už nebola inštitúcia (vedecké a odborné pracoviská), ktorá od založenia našej najstaršej ustanovizne tvorila jej základ, ale stávalo sa ním spolkové hnutie, ktoré vytvorilo široký priestor pre politikárčenie.
Zo spolkového hnutia zaznievali silné hlasy za jeho „zrovnoprávnenie“ s inštitúciou. Išlo predovšetkým o inštitucionalizáciu spolkového hnutia. Za týmto volaním sa však ukrývali snahy vedúcich predstaviteľov spolkového hnutia, na čele s predsedom, o ovládnutie matičných finančných zdrojov.
Vzťah medzi inštitúciou a spolkovým hnutím nebol a ani nemohol byť „rovnocenný“. Každá z týchto zložiek si plnila diametrálne rozdielne úlohy. Spolkové hnutie vzniklo z toho dôvodu, aby bolo inštitučnej zložke nápomocné pri plnení jej kultúrno-spoločenského poslania.
Na rozdiel od zamestnancov Matice slovenskej, pre spolkové hnutie bola charakteristická predovšetkým dobrovoľná práca „na národa roli dedičnej“, bez nároku na odmenu. Tento prirodzený duálny systém bol jedným zo základných organizačných princípov Matice slovenskej, vyjadroval podstatu stáročiami osvedčenej matičnej idey.
Predovšetkým z hľadiska svojich osobných záujmov sa bývalý predseda Matice slovenskej, Jozef Markuš, rozhodol zásadne zmeniť prirodzený duálny systém (inštitúcia a spolkové hnutie).
Pokiaľ neberieme do úvahy obdobie normalizácie, tak zákonom č. 196/1991 Zb. sa prvýkrát v histórii Matice slovenskej zmenil duálny systém (inštitúcia, spolok) na „zmiešaný systém“, v ktorom na matičnej pyramíde moci zaujal vedúcu pozíciu reprezentant spolkovej časti – predseda Matice slovenskej (prvýkrát v dejinách Matice platený ako volený funkcionár) a z predstaviteľa inštitučnej zložky – správcu Matice slovenskej sa stal subalterný úradník.
Bol to veľmi nezodpovedný a hrubý zásah do matičného organizmu. Týmto sa v Matici slovenskej začal proces eliminácie inštitučnej zložky (vedecké ústavy, odborné pracoviská). Členská základňa si začala vytvárať štruktúry paralene so štátnou správou, až po kraje.
Bez akejkoľvek koncepcie vznikali domy Matice slovenskej, rôzne oblastné a regionálne pracoviská a predovšetkým kasta platených volených funkcionárov – kasta profesionálnych Slovákov. Nápor na matičný rozpočet rástol z roka na rok.
Tento deštrukčný proces zavŕšil zákon NR SR č.68/97 Z. z. z 13. februára 1997, ktorý síce umožnil v rámci Matice slovenskej organizovanie inštitučných pracovísk ako právnických osôb plniacich štátom zverené úlohy, ale de facto ponechal rozhodovacie orgány (valné zhromaždenie, výbor, predseda) plne závislé na členskej základni s prioritami spolkovej činnosti reprezentovanými najmä domami, oblastnými pracoviskami a miestnymi odbormi.
Zakrátko sa prejavila konfliktnosť a neudržateľnosť tejto naoktrojovanej umelej „jednoty“ Matice slovenskej – zlúčenie inštitúcie so spolkovou časťou. Zlúčenie verejnoprávnosti matičných inštitúcií, zo zákona plniacich úlohy zverené štátom, s činnosťou občianskeho (matičného) združenia, sa už za Markušovej éry ukázalo ako nerovnovážne, neživotaschopné, vedúce k vnútornému rozkladu.
Výsledkom dohto devastačného vývoja je skutočnosť, že zamestnanci verejnoprávnej inštitučnej zložky, ktorá zo zákona plní úlohy, ktorými Maticu poveril štát, sa v súčasnosti dajú spočítať na prstoch jednej ruky.
Špecialitou súčasnej Matici sú takzvané vedecké ústavy o jednom – jedinom zamestnancovi, ako aj skutočnosť, že žiaden z nich nie je členom výboru Matice slovenskej. Výbor Matice slovenskej totiž úplne ovládli členovia spolkovej zložky, ktorí rozhodujú o všetkom vrátane o ústavoch, ich vedeckom zameraní, finančných a personálnych otázkach.
Drvivá väčšina členov výboru však nielenže nemá ani len potuchy o tom, čo je to veda a vedecká činnosť, ale, žiaľ, nemá ani primerané vzdelanie, aby mohla o týchto otázkach kvalifikovane rozhodovať.
Personálne zloženie výboru Matice slovenskej je vizitkou toho, ako hlboko upadla naša národná ustanovizeň. Autokratický matičný model znemožňuje prehľadnosť a najmä hospodárnosť a efektívnosť pri nakladaní s finančnými prostriedkami.
V rozpore so zákonom o Matici slovenskej finančné prostriedky nie sú prioritne nasmerované na rozvoj inštitúcie (vedecké ústavy a odborné pracoviská), ktoré ako jediné plnia úlohy zadané štátom a nie sú nasmerované ani na plnenie úloh, ktoré je Matica slovenská povinná plniť.
V rozpore so zákonom o Matici slovenskej je väčšina finančných prostriedkov nasmerovaná pre potreby spolkovej zložky, ktorej hlavnou úlohou je napomáhať inštitučnej zložke pri plnení jej úloh.
Súčasný model usporiadania a riadenia znemožňuje Matici slovenskej plniť svoje poslanie.
Autokratický Markušov systém, postavený na vodcovskom princípe, na nebývalej centralizácii moci, samozrejme, veľmi vyhovuje súčasnému vedeniu a za žiadnu cenu sa ho nechce vzdať. Skôr naopak. V súčasnosti, z hľadiska svojej organizačnej štruktúry, nadobúda Matica charakter politickej strany, hierarchicky usporiadanej, na čele s vodcom.
Novelizované Stanovy Matice slovenskej, Smernica výboru Matice slovenskej o vystupovaní členov MS vo vzťahu k médiám (tzv. náhubkový zákon), Štatút krajskej rady MS znamenajú definitívny koniec matičnej demokracie a upevnenie Markušovho autokratického systému v ktorom vládne a rozhoduje úzka skupina ľudí na čele s vodcom (predsedom).
Matica slovenská ani za dvadsaťpäť rokov od prijatia Zákona NR SR č. 68/97 Z. z. z 13. februára 1997, sa nedokázala vysporiadať so svojim neprirodzeným postavením. Naďalej zotrváva v nefunkčnom systéme riadenia, organizácie a hospodárenia, v ktorom inštitučné úlohy zverené jej štátom sú nielen v úzadí, ale ktoré Matica slovenská je absolútne neschopná plniť. Stanovy, prijímané členským zhromaždením a snemami, nevytvárajú žiadne predpoklady na napĺňanie spoločenských očakávaní a nového poslania Matice slovenskej.
Možno konštatovať, že zákon o Matici slovenskej z roku 1997, s jeho viacerými zmenami a úpravami, je neživotaschopný a všeobecne sa pociťuje potreba novej zákonnej úpravy postavenia a poslania Matice slovenskej so zreteľným vymedzením úloh, ktoré jej zveruje štát a oddelením jej členského pôsobenia, spadajúceho do náplne občianskeho združenia.
Do nastolenia Markušovho modelu sa spolková časť riadila stanovami a inštitučná časť štatútom. Markuš zničil Maticu slovenskú a matičnú ideu. Matica slovenská, ak chce nadviazať na svoje historické dedičstvo a poslanie, ak chce obrodiť matičnú ideu, musí sa zbaviť dedičstva markušizmu.
Túto úlohu však nie je schopná urobiť súčasná zglajchšaltovaná a umlčaná Matica slovenská. Po Markušovi, noví predsedovia Matice slovenskej, Marián Tkáč a Marián Gešper, videli a vidia v Matici slovenskej predovšetkým prostriedok na vlastnú sebaprezentáciu a najmä zdroj výdatných finančných príjmov.
Bohužiaľ, nemali a nemajú nič spoločného s Maticou slovenskou. To môžem hodnoverne konštatovať ako človek, ktorý viac ako štyridsať rokov úzko spolupracuje s Maticou slovenskou. Hysterický krik súčasného vedenia Matice slovenskej proti návrhom nového zákona o Matici slovenskej a jeho aktérom, vyplýva predovšetkým z obavy, že prídu o svoje výdatné finančné príjmy.
Ich prioritným záujmom totiž je, čo najdlhšie finančne profitovať z Matice slovenskej. Toto tvorilo aj podstatu Markušovej matičnej filozofie na sklonku jeho éry. V obave, že by mohli stratiť svoje dobre platené posty rozhodlo sa vedenie Matice slovenskej, na výstrahu všetkých matičiarov, vylúčiť z členstva v Matici slovenskej niektorých signatárov memoranda, ktorí podporili návrh na prijatie nového zákona o Matici slovenskej.
Tak ako za normalizácie v 70. rokoch, signatárom memoranda, ktorí nie sú členmi Matice slovenskej, vedenie Matice zakázalo publikovať v matičných periodikách. Príspevky, ktoré autori zaslali na publikovanie, boli im vrátené.
Takto vyzerá matičná normalizácia v praxi. Výbor Matice slovenskej vytvoril previerkovú komisiu, ktorá má posúdiť mieru zodpovednosti signatárov memoranda, v zložení: Peter Schvantner (predseda), Viliam Komora, Pavol Madura, Michal Matečka, Roman Michelko, Jozef Piecka, Ján Seman.
Medzi kandidátmi na vylúčenie z členstva v Matici slovenskej figurujem na prvom mieste. Matičný úradník mi oznámil, že sa mám dostaviť na zasadanie výboru Matice slovenskej 4. 9. 2022 do Martina, na ktorom budú rozhodovať o mojom členstve v Matici slovenskej.
Vedenie Matice totiž nemá žiaden záujem o dialóg, aby sme si vydiskutovali aktuálne otázky týkajúce sa Matice slovenskej. Prenasledovať a vylučovať z členstva v Matici slovenskej za názory – takto si predstavujú súčasní matiční normalizátori (predseda Marián Gešper a správca Maroš Smolec) dialóg a demokraciu.
Ak by malo vedenie Matice slovenskej záujem mohla už dávno prebehnúť v Matici diskusia o postavení inštitučnej zložky, o vede, o novom matičnom zákone, o matičnom programe a úlohách v najbližšom období. Lenže vedenie Matice má panický strach z diskusie, nikdy neprejavilo záujem o diskusiu, pretože nemá žiadnu víziu a najmä cíti sa byť ohrozené.
To je hlavným dôvodom, prečo vedenie Matice exemplárne trestá a umlčiava všetky názory, ktoré nie sú v súlade s názormi platených volených funkcionárov. Títo „ďalej slúžiaci feldvébli“, ako by ich nazval Vladimír Mináč, nechcú vidieť, že Matica slovenská stojí na križovatke a že v súčasnosti sa prepadla do suterénu spoločenského života.
Niet totiž iné východisko z tohto marazmu než prijatím nového zákona zmeniť Markušov autokratický model, prepojený na nelegitímne lobistické skupiny akou je takzvaná Mladá Matica, a obnoviť jej pôvodný duálny model fungujúci na princípoch matičnej demokracie.
Takzvaná Mladá Matica je Markušovým deštrukčným prvkom v matičnom organizme. Otázkou totiž je, či Matica slovenská, ako verejnoprávna inštitúcia má v 21. storočí fungovať ako okrášľovací spolok odhaľujúci pamätné tabule a busty, respektíve ako pochôdzkové divadlo a cestovná kancelária smerom do zahraničia.
Alebo má nadviazať na všetko pozitívne z minulosti a ako vedecká a kultúrno-spoločenská ustanovizeň, združujúca vo svojich radoch slovenskú inteligenciu, má opäť zaujať miesto všeobecne rešpektovanej národnej ustanovizne.
Povestné matičné augustové slávnosti v Martine boli celonárodnými púťami, na ktorých Matica prezentovala svoju bohatú činnosť. Keďže súčasné vedenie Matice nemá čo prezentovať, tak prenieslo „augustové slávnosti“ do Zvolenskej Slatiny a z významného celoslovenského kultúrneho podujatia sa stala akcia pre úzku skupinu vyvolených pri guláši a pive.
Prvoradou úlohou je odpolitizovanie Matice slovenskej, ktorá nemôže pendlovať od Fica k Pelegrinimu, Dankovi, Kollárovi. Vnášanie politiky do činnosti Matice slovenskej je nielen v rozpore so zákonom o Matici slovenskej, ale je aj v príkrom rozpore s jej poslaním.
Matica slovenská musí národ spájať a nie rozdeľovať. A to sa týka aj spolitizovanej matičnej tlače. To sú hlavné dôvody, prečo je nevyhnutné prijať nový zákon o Matici slovenskej, aby naša najstaršia celonárodná ustanovizeň mohla plniť svoje historické poslanie tak doma, ako aj v zahraničí.
Chcem ubezpečiť výbor Matice slovenskej, ktorého členmi sú aj takí, ktorí vstúpili do Matice len pred posledným valným zhromaždením, že matičiarom naďalej zostanem a to bez ohľadu na to, či z formálneho hľadiska som alebo nie som členom Matice slovenskej.
Zároveň ubezpečujem členov výboru Matice slovenskej, že sa naďalej budem usilovať o prijatie nového zákona NR SR o Matici slovenskej, ktorý jej prinavráti historické poslanie v národe, aké jej dali do vienka Moyses a Kuzmány.
PhDr. Ján Bobák, CSc.
Rafael Rafaj
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/?p=22914 © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia